pravdupovediac

Som trochu zmätená…
Som trochu nahnevaná…
Som trochu vydesená…
Som trochu mimo všetkého čo sa okolo mňa deje…

Som matka.
Úplne obyčajná, matka ktorá sa bojí o život svojich najbližších. Táto doba má v sebe neuveriteľné čaro ľudí stmelovať a zároveň rozdeľovať. Je na nás, čo si vyberieme.
Ideme hľadať konšpirácie a biť sa do hrude, že ako štát robíme jedno hrozné rozhodnutie za druhým alebo budeme dohliadať na našich najbližších a snažiť sa im pomáhať aby možnosť nákazy bola čo najnižšia… toť otázka…

Nikto nehovorí že je to ľahká doba, čakajú nás ťažké rozhodnutia a pravdupovediac, mám strach…

Milujem život… bez obmedzení, bez rúšok…

Je mi ľúto, že môj syn príde domov zo školy a ako prvé zhodí rúško a vydýchne si.

Takéto detstvo si nezaslúži žiadne dieťa.

To ako dlho bude trvať toto obdobie nezáleží na vláde, záleží len na nás, ako sa k tomu postavíme.

Buďme zodpovední… voči sebe a aj voči svojím blízkym i vzdialeným.

Ako sa zvykne hovoriť : ,,na tomto nemáš čo pokaziť…. „
tak máš… čo i len jediným nezodpovedným rozhodnutím máš čo pokaziť.
Ak si to už nepokazil…